Vykúpenie či utrpenie?

100% vlhkosť vzduchu zabezpečuje, že aj astmatikom sa dýcha veľmi ľahko. A aj keď normálne s dýchaním problémy nemám, teraz je to iné. Muky mi spôsobuje každý malilinký pohyb hrudníka, každý inak blahodárny nával kyslíka zaplavuje moje pľúca pálčivou bolesťou, ktorá zasahuje každučkú bunku môjho tela. Chcem kričať, vrieskať ale nedá sa. Neviditeľná, mocná ruka mi drží ústa a nedovolí aby hoci len malilinký ston vyšiel z mojich úst. Návaly bolesti strieda pocit agónie. Zbohom krásny život, zbohom vôňa jarých kvetov, na ktorých peľ som mala aj tak vždy alergiu, zbohom vôňa čerstvo pokosenej trávy, ktorú som z celej duše nenávidela, zbohom. Až v poslednej sekunde života si človek uvedomí ako miluje to čo tak nenávidí. Svetlo. Pocit šťastia začína prevažovať nad všetkými tými útrapami. Zvláštne jasné svetlo zaplavuje každučký kútik mojej červivej duše a naplňuje ma tým, čo som tak dlho nezažila. Šťastím. Ako morská vlna prichádza všetko to dobré. Ťažko opísať niečo tak krásne. A zrazu nič. Tma. Viete si predstaviť nič? Iba úplne jednoduché, banálne, prosté nič. Necítite nič. Ani bolesť, ani radosť, iba prázdno. A všetko sa deje tak rýchlo, že váš mozog nevie racionálne posúdiť čo sa s vami v skutočnosti deje. Strach necítite. A vtedy sa to stane. Obrovský, ohlušujúci tresk. Všetko okolo vás sa rozpadne, už tam nie je tma ale niečo, čo neviete pomenovať. Len viete, že sa vám to páči, a že späť sa už vrátiť nechcete. Ťažko nazvať toto miesto rajom, je to prislabý výraz. A vtedy som to pochopila. Všetky moje tajné sny a túžby sa naplnili. Vždy som sa bála smrti, vlastne ani nie tak smrti ale toho ako zomriem. Teraz viem, že sa nebolo čoho báť.