Akoby to bolo len včera, taká čerstvá je moja spomienka. Išli sme z kúpaliska, našou klasickou cestou. A presne vtedy, keď sme prechádzali teraz už čoraz viac zarastenou skratkou, ktorá viedla cez vysokú trávu, ma to napadlo. Vzťahy sú presne ako cestičky vo vysokej tráve, v obilí, ako chodníčky, ktoré si sami vytvárame. Ak po nich chodíme často, rozširujú sa, ale ak na nich zabúdame, nevyužívame ich, zarastú a prejsť nimi je pre nás už veľký problém. Presne ako vzťahy. Kým sme s niekým v kontakte, dokonca sa s ním denne vídame, dovtedy nemáme problém spolu komunikovať. Akonáhle sa prestaneme s niekým stretávať, cestička medzi nami začína zarastať a zrazu sa akoby nepoznáme. Vtedy je možno čas otočiť sa a vybrať sa inou cestičkou, novou, nevídanou...
Alebo si zohnať kosačku ;)
Alebo si zohnať kosačku ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára