Keď sa mi to stalo prvý krát povzniesla som sa nad to a povedala si, že to sa stáva keď je človek hore do tretej ráno. Ale keď som zaspala na seminár aj dnes, tak som si povedala a dosť! Len pre pochopenie, nie je nič neobyčajné zaspať do školy keď sa začína o 8:00 ale ja som začínala o 12.30 !!! A to všetko len preto, že nemám pevnú vôľu a v poslednom čase sa to len zhoršuje. Akademický rok som začala s predsavzatím, že si nenechám všetko na skúškové. No keď si dobre spomínam, to isté som si vravela na začiatku oktávy, že sa budem učiť postupne a nenechám si všetko na akademický a bla bla bla. Tak ako vtedy, všetko stroskotalo po pár týždňoch, keď prvotné nadšenie a entuziazmus opadol. Bohužiaľ nepatrím medzi tých trpezlivých ľudí, ktorý vytrvajú pri jednej činnosti až kým nedosiahnu požadovaný úspech. Ja som človek, ktorý sa zvykne pre veci rýchlo nadchnúť a bohužiaľ aj rýchlo „odchnúť“. Proste ak mi niečo neprinesie ovocie v dohľadnej dobe, zvyknem sa na to vykašľať.
A tak si dnes, hoci asi už po tisíci krát, hovorím dosť! Ďalej to tak nejde. Nemôžem presedieť pri počítači pol dňa, teda niekedy aj ležím, keďže ma od sedenia bolí zadok, prenesiem si notebook do postele, ale aj tak. Nieje normálne aby som do tretej ráno pozerala „Friends“, pekne jednu sériu po druhej a pritom mám toľko učenia. Jasné treba si spraviť sem tam pauzu ale ja mám pauzu stále L. Hanba mi! A v podstate aj tieto poučujúce slová sú nanič kým sa sama nebudem chcieť zmeniť. Ale zdalo sa mi dobrý nápad dať to na papier, možno keď mi to takto bude biť do očí, jedného dňa, najlepšie by bolo už zajtra, sa to zmení a ja prestanem byť taká lenivá J. A možno nie a keď nie, tak si budem naďalej písať takéto povzbudzujúce články a zaplňovať nimi tento blog.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára