5 dní. Presne toľko ostáva do slávnostného otvorenia akademického roka na PU. Nj, študujem, alebo lepšie povedané budem študovať v mojom rodnom meste, v Prešove. Áno, budem bývať doma, v mojej izbe tak ako doteraz. Viem, že túto možnosť som si nikdy nepripustila a ani som ju nebrala na vedomie. To, žeby som ostala na vysokej v Prešove som vylúčila ako prvé. No život sa s nami niekedy zahráva a ja som na jeho hru pristúpila.
Áno, mohla som ísť do Trnavy, ale to mesto je otrasné, malé a zovšadiaľ dýcha komunizmus. Ja viem, zvykla by som si a zvládla by som to a bola by som mimo domova, ale keď som zvážila všetky pre a proti, rozhodla som sa: nie, tam nepôjdem.
Áno, mohla som ísť aj do Košíc. Mesto je väčšie a tiež celkom pekné, viem sa v ňom už slušne orientovať a aj ubytovanie som už mala vybavené. Všetko sa zdalo byť ideálne: nebývala by som doma ale doma by som mohla byť kedykoľvek. Až na "detail" : škola je úplne nanič, aspoň filozofická - je tam necelé 2 roky a jej úroveň nieje bohviečo.
Ťažká dilema: vybrať si medzi dobrou školou (2.miesto v rebríčku ARRA) a osamostatnením. Strašne som chcela vypadnúť z PO, veľmi, nič som nechcela viac ako odtiaľto vypadnúť. Nie úplne, len jednoducho študovať mimo a vracať sa s radosťou domov. Chcela som zažiť ten pocit, keď sama vojdem do internátnej izby, nezariadenej, s holými stenami a olúpanou omietkou, hodím kufor na zem, sadnem si na rozheganú posteľ a nadýchnem sa vzduchu plného prachu. To však zatiaľ nezažijem. Aspoň nie tento rok.
Neviem či som si vybrala správne, netuším ako toto rozhodnutie ovplyvní môj život, neviem čo bude zajtra, o mesiac, ani o rok, neviem či vôbec budem JA nieto ešte kde a na akej škole budem študovať, či vôbec budem študovať. Naučila som sa, že život je príliš nevyspytateľný nato aby som plánovala každý krok. Niekedy sa netreba pozerať pod nohy, stačí len kráčať...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára