Práve sa učím neuroanatómiu. Pýtate sa ako sa môžem učiť anatómiu a pritom písať. Jednoducho. Som žena a tie vedia robiť viac vecí naraz. :D Ale nie no uvediem na pravú mieru: učila som sa ale už mi z tých latinských slov pekne prepína a tak sa odreagúvavám tým že píšem tieto riadky a v hlave si stále opakujem, že miecha ma dve vretenovité zhrubnutia - intumescentina cervicalis a intumescentina lumbosacralis a že v Rexedových zónach sú uložené jadrá: nucelus apicalis, substantia gelatinosa ... atd. No ale aké mi tu odreagovanie keď na tie všetky názvy stále myslím.
Práve som bola zabiť pavúka. Nič neobyčajné, ale na človeka s arachnofóbiu, ako som ja, je to dosť odvážny krok. Väčšinou na takúto špinavú prácu volám niekoho z rodiny, ale teraz už všetci spia a keď si predstavím, žeby na mňa ten pavúk mohol v noci zaútočiť, radšej ho hneď ovalím knihou. Dnes to bola tá spomínaná neuroanatómia a ostal po ňom len mastný flek na nedávno vymaľovanej stene. No vždy lepšie ako riskovať jeho nočný útok.
Idem si ešte zbaliť biely plášť na zajtra, možno sa uvoľnia nejaké mozgy a my budeme zajtra pitvať.
