28.3. 2005Hlava mi ide prasknúť od tej bolesti. Je taká neznesiteľná, lomcuje celým mojím bezbranným telom. Pred 2 mesiacmi sa zrútil celý môj život. Lekári mi diagnostikovali nádor na mozgu s metastázami asi všade kde sa len dá, môj priateľ ma opustil, priatelia sa odo mňa odvrátili, rodičia mi zomreli už veľmi dávno a lekári mi dávajú najviac mesiac. Nemám prečo žiť. Nič mi už nemôže pomôcť, iba jedno. Iba smrť. Vykúpenie z tohto pekla. Som rada že som sa rozhodla pre eutanáziu. Nech je to už všetko za mnou. Chcem zomrieť, môj život nemá zmysel.
29.3. 2005
Ráno vošiel do mojej izby doktor, mladý, mohol mať sotva 30. Smutným hlasom mi pozdravil „Dobré ráno, vaše posledné ráno“ . Nečakala som že po tých slovách tak zneistiem, už som si smrťou nebola taká istá. Opýtal sa ma tú najhoršiu otázku akú som len mohla čakať: „Prečo chcete zomrieť?“. V tom okamihu som to ani sama nevedela a tak som odpovedala takou otrepanou vetou: „Lebo môj život viac nemá zmysel“ „Naozaj?“ „Áno, nie, ja ja ja vlastne neviem...“ V tom momente som sa rozhodla žiť. Možno ešte stihnem za ten mesiac spraviť niečo dobré, možno nájdem za tú chvíľu zmysel môjho, už končiaceho sa života.
5.10. 2020
Dnes mám narodeniny. 40 rokov. Je to ako zázrak, ja žijem. Tri týždne po tom ako som sa rozhodla žiť, vynašli liek na moju chorobu. Teraz už viem, že eutanázia je to najhoršie pre čo sa človek môže rozhodnúť. Som šťastná. Teraz žijem s doktorom, ktorý mi pred rokmi zachránil život a máme spolu tri krásne dcéry. Neviem si predstaviť, že môj život by sa skončil pred 15 rokmi na lôžku, v nemocnici. Nechápem ako som vôbec mohla o niečom takom vôbec uvažovať, veď život je taký úžasný!
29.3. 2005
Ráno vošiel do mojej izby doktor, mladý, mohol mať sotva 30. Smutným hlasom mi pozdravil „Dobré ráno, vaše posledné ráno“ . Nečakala som že po tých slovách tak zneistiem, už som si smrťou nebola taká istá. Opýtal sa ma tú najhoršiu otázku akú som len mohla čakať: „Prečo chcete zomrieť?“. V tom okamihu som to ani sama nevedela a tak som odpovedala takou otrepanou vetou: „Lebo môj život viac nemá zmysel“ „Naozaj?“ „Áno, nie, ja ja ja vlastne neviem...“ V tom momente som sa rozhodla žiť. Možno ešte stihnem za ten mesiac spraviť niečo dobré, možno nájdem za tú chvíľu zmysel môjho, už končiaceho sa života.
5.10. 2020
Dnes mám narodeniny. 40 rokov. Je to ako zázrak, ja žijem. Tri týždne po tom ako som sa rozhodla žiť, vynašli liek na moju chorobu. Teraz už viem, že eutanázia je to najhoršie pre čo sa človek môže rozhodnúť. Som šťastná. Teraz žijem s doktorom, ktorý mi pred rokmi zachránil život a máme spolu tri krásne dcéry. Neviem si predstaviť, že môj život by sa skončil pred 15 rokmi na lôžku, v nemocnici. Nechápem ako som vôbec mohla o niečom takom vôbec uvažovať, veď život je taký úžasný!
